Telepinu
NEVEDNO, PREČO sa Telepinu, boh poľného hospodárstva, nahneval na svet. Tak zúril, že keď sa náhlil preč, stúpil si ľavou čižmou na pravú nohu a pravou čižmou na ľavú. Bez neho zaľahla na svet hmla. Drevo na ohnisku nechcelo horieť. K bohom nedoliehali modlitby ľudí. Ľudia i bohovia začali hladovať.Telipinov otec, boh počasia, bol ustarostený. Hannahanna, bohyňa matka, išla za n´m a prosíkala, aby našiel syna, kým všetko nepohynie. Vyslali orla, ale nenašiel ho. Potom sa pobral do Telepinuovho domu sám boh počasia a búchal na dvere kladivom, ale márne. Hannahanna navrhla: "Pošlime hladať včelu." " To je smiešne, " odporoval jej boh počasia. " Včela je primalá, nepomôže nám. " Hannahanna ju však predsa len poslala. Včela hľadala široko - ďaleko, až napokon našla biha spať v pustatine. Podľa Hannahanninej rady ho poštípala ho do rúk i do nôh a natrela mu oči voskom. Hannahanna dúgala, že to privedie Telepinu k rozumu. On sa však rozzúril ešte väčšmi. V novom záchvate zlosti spôsobil povodeň a voda zmietla domy, ľudí i zvieratá. Napokon zavolali Kamrusepas, bohyňu liečenia a čarovania. Zastala na stráni s dvanástimi baranmi, obetami, ktorými chcela Telrpinua uzmieriť. Kamrusepas zavolala: " Strážca vchodu do podsvetíia, otvor sedmoro dverí, odomkni sedmero zámok. Nalej do svojích bronzových kotlov Telepinouv hnev, zlomyseľnosť i zúrivosť. A nech sa už nevracajú! " Potom sa za zvučného burácania hromov a vo svite bleskov vrátil Telepinu na chrbte orla. Ľudia na jeho počesť postavili stĺp, zavesili naň baranie rúno a položili podeň ako obetu obilie, víno i vody. Telepinu sa potešil tejto obete, lebo bola dôkazom rastu, hojnosti, dlhého života i zrodu detí. Jeho hnev sa pominul.